Prvé... maličké víťazstvá

Autor: Martina Bekešová | 11.2.2015 o 22:44 | (upravené 12.2.2015 o 10:44) Karma článku: 7,92 | Prečítané:  1808x

Je nedeľné ráno a pri pití kávy si len povzdychneme nad tým, ako veľmi sme pred týždňom chceli, aby nastal tento deň... Po skoro dvojmesačnom uhánaní sa a zariaďovaní všetkého potrebného pred naším odchodoch zo Slovenska sedíme všetci štyria spolu za jedným stolom v nemeckom hoteli spokojní, usmiati.

Sme obyčajná slovenská rodinka s dvomi deťmi (skoro 6-ročnou Emkou a jedenapolročnou Aničkou), ktorá dlho neváhala, keď prišla manželova pracovná ponuka, a odsťahovali sme sa do nemeckého Bonnu. Všetci spolu, tak ako sa patrí. Slzy pred odchodom vystriedala zvedavosť, ostražitosť a očakávanie, čo prinesie každý nový deň. S deťmi je to síce ťažšie, ale o to zábavnejšie. Naše prvé kroky totiž viedli do Emkinej novej škôlky. Milé tváre, množstvo hračiek, uvoľnená atmosféra – ale obrovská jazyková bariéra. Dovtedy sme totiž boli presvedčení o tom, že tu sa predsa všade dohovoríme po anglicky. Áno, všade, okrem škôlky... Je to taký liliputánsky štát v štáte, kde platia vlastné pravidlá. V spojení s troškou anarchie (ktorú, mimochodom, Emka miluje najviac) a doslova premnoženým počtom učiteliek na meter štvorcový ideálne miesto pre malých nezbedníkov. Avšak všetko pekne po nemecky. Pani učiteľky na anglické otázky len súhlasne kývali hlavami, ale odpoveď neprichádzala. Tak som teda poslušne sklopila uši a snažila sa zapojiť aj tie mozgové závity, ktoré sú po 15 rokoch od maturity z nemčiny úplne hrdzavé, a pustiť sa s nimi do nemeckého rozhovoru. No, nehovorme tomu ešte rozhovor, dobre? Najviac konštruktívnu debatu mám s jednou pani učiteľkou z triedy Erdmännchen (tak sa volá trieda, kam chodí Emka – dodnes v podstate neviem, aký je presný slovenský preklad. Hovoríme tomu „trieda svištíkov“. Prečo sa jednoducho nemôžu volať lienky, zajačiky alebo iné jednoduché zvieratká???). Tá totiž pochopila, že ak bude so mnou hovoriť jazykom na úrovni 4 – 5-ročného dieťaťa, niekam to povedie:) Vďaka jej za tento postreh!

Odhliadnuc od toho, zatiaľ ide všetko tak, ako má. Pomaličky prichádzajú aj malé, maličké víťazstvá. Ako napríklad mnou pozdĺžne zaparkovaná naša 483 centimetrov dlhá škodovečka v blízkom okolí centra mesta (niečo typu Račko v Bratislave) alebo úspešne kúpené Zäpfchen proti horúčke pre deti (trošku nás zložilo usmoklené tunajšie počasie). Avšak tým najväčším úspechom týchto dní bolo, že sa naša Ema po piatich dňoch mlčania v škôlke vypýtala na Toiletten a na otázku: Wasser or Milch? odpovedala spontánne: Milch. Sme na ňu hrdí...

Vo štvrtok tu začína karnevalové šialenstvo. Všetko je 4 dni zatvorené a všetci sa len jednoducho bavia. Už sa nevieme dočkať, čo to vlastne bude. Masky sú nachystané, hor sa do toho!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?