reklama

Prvé... maličké víťazstvá

Je nedeľné ráno a pri pití kávy si len povzdychneme nad tým, ako veľmi sme pred týždňom chceli, aby nastal tento deň... Po skoro dvojmesačnom uhánaní sa a zariaďovaní všetkého potrebného pred naším odchodoch zo Slovenska sedíme všetci štyria spolu za jedným stolom v nemeckom hoteli – spokojní, usmiati.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Sme obyčajná slovenská rodinka s dvomi deťmi (skoro 6-ročnou Emkou a jedenapolročnou Aničkou), ktorá dlho neváhala, keď prišla manželova pracovná ponuka, a odsťahovali sme sa do nemeckého Bonnu. Všetci spolu, tak ako sa patrí. Slzy pred odchodom vystriedala zvedavosť, ostražitosť a očakávanie, čo prinesie každý nový deň. S deťmi je to síce ťažšie, ale o to zábavnejšie. Naše prvé kroky totiž viedli do Emkinej novej škôlky. Milé tváre, množstvo hračiek, uvoľnená atmosféra – ale obrovská jazyková bariéra. Dovtedy sme totiž boli presvedčení o tom, že tu sa predsa všade dohovoríme po anglicky. Áno, všade, okrem škôlky... Je to taký liliputánsky štát v štáte, kde platia vlastné pravidlá. V spojení s troškou anarchie (ktorú, mimochodom, Emka miluje najviac) a doslova premnoženým počtom učiteliek na meter štvorcový ideálne miesto pre malých nezbedníkov. Avšak všetko pekne po nemecky. Pani učiteľky na anglické otázky len súhlasne kývali hlavami, ale odpoveď neprichádzala. Tak som teda poslušne sklopila uši a snažila sa zapojiť aj tie mozgové závity, ktoré sú po 15 rokoch od maturity z nemčiny úplne hrdzavé, a pustiť sa s nimi do nemeckého rozhovoru. No, nehovorme tomu ešte rozhovor, dobre? Najviac konštruktívnu debatu mám s jednou pani učiteľkou z triedy Erdmännchen (tak sa volá trieda, kam chodí Emka – dodnes v podstate neviem, aký je presný slovenský preklad. Hovoríme tomu „trieda svištíkov“. Prečo sa jednoducho nemôžu volať lienky, zajačiky alebo iné jednoduché zvieratká???). Tá totiž pochopila, že ak bude so mnou hovoriť jazykom na úrovni 4 – 5-ročného dieťaťa, niekam to povedie:) Vďaka jej za tento postreh!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odhliadnuc od toho, zatiaľ ide všetko tak, ako má. Pomaličky prichádzajú aj malé, maličké víťazstvá. Ako napríklad mnou pozdĺžne zaparkovaná naša 483 centimetrov dlhá škodovečka v blízkom okolí centra mesta (niečo typu Račko v Bratislave) alebo úspešne kúpené Zäpfchen proti horúčke pre deti (trošku nás zložilo usmoklené tunajšie počasie). Avšak tým najväčším úspechom týchto dní bolo, že sa naša Ema po piatich dňoch mlčania v škôlke vypýtala na Toiletten a na otázku: Wasser or Milch? odpovedala spontánne: Milch. Sme na ňu hrdí...

Vo štvrtok tu začína karnevalové šialenstvo. Všetko je 4 dni zatvorené a všetci sa len jednoducho bavia. Už sa nevieme dočkať, čo to vlastne bude. Masky sú nachystané, hor sa do toho!

Martina Bekešová

Martina Bekešová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  26x

Hoci som v svojej podstate „konzerva“, dala som sa dosť ľahko nahovoriť na väčšiu životnú zmenu. Porozprávam vám všetko zaujímavé z nášho nemeckého výletu (či azda úletu?). Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu